Kalameny

Nazývaný aj hrad Liptov, Liptovský starý hrad, Liptovský veľký hrad, Sielnický hrad, Starhrad.

Pravdepodobne dal meno celému regiónu. Za svoje meno vďaka pravdepodobne pôvodnému majiteľovi Ľubota – Ľubtov hrad, pomaďarčením sa zmenil na Ľubtov, neskôr na Liptov. Konzervované základy hradu situovaného v extrémnej polohe na vrchu zvanom Hrad v Chočských vrchoch v nadmorskej výške 1000 m., sú sprístupnené. Jeho ruiny dokladjú pôdory a funkcie feudálneho sídla, ktoré bolo zničené a opustené v 15. stor. Hrad vznikol v druhej štvrtine 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1262. Pôvodne pol kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Na začiatku 14. stor. patril pravdepodobne matúšovi Čákovi, v rokoch 1313 – 1337 zvolenskému kráľovskému županovi, magistrovi Dončovi. Okolo roku 1340 sa Zvolenská župa rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad, ktorý sa od roku 1396 uvádza aj s prívlastkom Veľký (Magnum castrum, Magnum castrum Liptovience). V roku 1397 obsadili hrad vojská moravského markgrófa Prokopa a opolského kniežaťa Vladislava, prívržencom čsekého kráľa Václava IV. V roku 1399, kráľ Žigmunt vyzdvihuje zásluhy šľachticov pri obrane hradu a odmeňuje ich donáciami na Liptove a v banskej oblasti, tak získa v roku 1406 Mikuláš Gara hrad a hodnosť liptovského župana. Hrad v roku 1441 pravdepodobne obsadili husiti. Možno tak usudzovať z donácie kráľa z roku 1440 a 1441 Ladislavovi Rikolfimu zo Šaršskej Kamenice, kde bola podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfiho v roku 1445 obvinili zo zbojstva a uväznili. V roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom lúpežných výprav zbúra listina z roku 1453 uvádza už len pusté miesto. V nasledujúcom roku 1454 Ján Huňady daroval Pongrácovi majetky v liptove. Popri Likave, Lipt. Hrádku, aj Lipt. Hrad s požiadavkou na jeho opravu. V roku 1459 kráľ Matej daroval všetky tri liptovské hrady a Oravský hrad Petrovi Komorovskému, ktorého vymenoval za liptovského a oravského župana. Komorovský sa však prida k odbojnej šľachte sympatizujúcej s poľskými kráľmi. Matej Korvín po uzavretí spišskonovovestského mieru v roku 1474 s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským, Komorovskému majetky odňal a budovu i hradby liptovského hradu dal zdemolovať až po základy. Vyše päťsto rokov zarastali základy hradu. V rokoch 1975 – 1987 sa uskutočnili archeologický výskum a odkryté základy budov sa konzervovali.