Bešeňová

Minerálne vody
sú neoddeliteľnou súčasťou systému životného prostredia okresu
Ružomberok. Svojou geografickou polohou uprostred centrálneho pásma
západných Karpát a najmä priaznivými geologickotektonickými pomermi
vyniká toto územie množstvom minerálnych prameňov .

V obci Bešeňová sa nachádza niekoľko minerálnych prameňov, z ktorých mnohé sú
využívané miestnym obyvateľstvom na pitné účely . Na základe termálnej
vody vyvierajúcej z hĺbky 1987 metrov o teplote 60,5 °C je vybudovaný
aj vodný areál s celoročnou prevádzkou v obci Bešeňová, ktorá sa
nachádza 12 km východne od Ružomberka.

"Bešeňovské travertíny sú vzácnosť, ale málo sa o nich vie,"
povedala mladá žena, ktorá kvočala pri vytekajúcom prameni a neberala
vodu do plastových fliaš. "Ochutnajte," ponúkla nás. Minerálka mala
mierne železitú, ale príjemnú chuť. Prameň vyviera neďaleko červenkasto
sfarbenej kamennej kopy priamo nad železničnou traťou, ktorá vedie
popri známom komplexe termálneho akvaparku v Bešeňovej.

Na zmienku o bešeňovských traverínoch možno natrafiť v mnohých
popisoch turistickej lokality, ale väčšinou to býva iba sporé
konštatovanie, že v chotári obce Bešeňová sa nachádza štátna prírodná
rezervácia - travertínové pole, pestro sfarbené vďaka zlúčeninám
železa. A o minerálnom prameni sme sa dozvedeli až tu. Len pred
polhodinou sme v Bešeňovej zaplatili nemalý peniaz za balené minerálky
a s istou dávkou irónie sme si pomysleli, že bezplatný "travertínový"
prameň je dobre utajený celkom zámerne.

Travertíny sme našli na dvoch miestach. Jedno je už spomenutá kopa
nad železnicou a k druhému sme sa dostali, keď sme sa vrátili po
asfaltovej ceste smerom k obci a zabočili sme do poľa na pravej strane.
Travertínová skalka z neho výrazne vytŕča, takže sa nedá minúť. Na
oboch miestach sa nachádza iba tabuľka so známym symbolom a nápisom
prírodná rezervácia. Viac informácií sme našli v publikácii Prírodné Krásy Slovenska - Kamene v kapitolke Živá kamenná kaskáda. Geologička Mária Bizubová v nej píše,
že "bešeňovské travetíny - to nie je len opustený kameňolom, kde sa
ťažil zlatý liptovský travetín. Jeho vyleštené zlatožlté dosky zdobia
napríklad budovu Univerzity Komenského v Bratislave alebo Palác národov
vo švajčiarskej Ženeve". Po prečítaní týchto riadkov sa nám už
charakteristika miestnej obyvateľky, že travertíny sú vzácnosť,
zhmotnila do konkrétnejšej podoby. Bizubová tvrdí, že "travertíny z
Bešeňovej patria vďaka nezvyčajnej rozmanitosti k najzaujímavejším
útvarom v Európe. Hoci nie sú také mohutné ako preslávené mamutie
kaskády v tureckom Pamukkale..., sú neobyčajne krásne a niektoré ešte
živé".